Rusko tvrdí, že chce, aby poslanci dostali aspoň časť dokumentu, kde sa hovorí o verejných financiách. Zároveň však opakuje, že verejnosť už v súvislosti s príchodom Kia o všetkom vie. Poslancovi Róbertovi Madejovi však nestačia ministrom zverejnené údaje na tlačových konferenciách. "Chceme to vidieť čierne na bielom," tvrdí Madej.
Jediné, čo nežiada zverejniť, je "obchodné tajomstvo, ktoré nesúvisí s verejnými financiami alebo nakladaním majetku štátu," hovorí. Podľa Madeja majú byť zverejnené aj tie časti zmluvy, ktoré síce sú obchodným tajomstvom, ale týkajú sa nakladania s majetkom štátu.
Rusko pripomenul, že takýto krok by "mohol ohroziť úspešný štart investície", pričom sa odvolal na oficiálne stanovisko Hyundai/Kia. Podobný názor má mesto Žilina.
Bývalý minister hospodárstva Róbert Nemcsics zase tvrdí, že "podmienky by nemal diktovať investor, ale legislatíva". Pripadá mu zvláštne, že investori nechcú zmluvy zverejniť. "Ak vstúpili do krajiny, kde platí zákon, podľa ktorého by ministerstvo malo zmluvu zverejniť, musia si toho byť vedomí."
Susedná Česká republika zmluvy bez problémov zverejňuje. "Pri zahraničných investíciách, ak niekto o zmluvu požiada, má právo ju čítať, až na pasáže, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva," povedal SME hovorca českej vlády Slavomír Novotný.
"Napríklad zmluva o nákupe švédskych stíhačiek Grippen je z osemdesiatich percent verejná," povedal Novotný. "Tých ďalších dvadsať percent je exkluzivita danej krajiny." (rp, miš)
O zverejnení zmluvy s Kia sme hovorili s ministrom spravodlivosti DANIELOM LIPŠICOM.
Čo hovoríte na odpor spoločnosti Kia k zverejneniu investičnej zmluvy?
"Nevidel som materiál pána ministra Ruska. Pre mňa nie sú až také smerodajné vyjadrenia investora, ale znenie zákona. Právna analýza ministerstva spravodlivosti bola konzultovaná aj s právnikmi ministerstva hospodárstva, ktorí k nej nevzniesli žiadne pripomienky, a preto ju vláda jednohlasne schválila."
A keď investor povie, že zmluva sa aj tak nezverejní?
"Platí zákon, ktorý otázku zverejnenia konkrétnych materiálov nedáva na vôľu zmluvnej strany, ale stanovuje, aké sú výnimky zo zverejnenia. Jednou z nich je obchodné tajomstvo definované v Obchodnom zákonníku, kde je vôľa obchodnej spoločnosti utajovať nejakú skutočnosť len jedným z prvkov obchodného tajomstva. Cieľom právnej analýzy bolo upozorniť kolegov vo vláde, aby sme postupovali presne podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Budem upozorňovať kolegov, ak budem mať iný názor na zverejnenie alebo nezverejnenie konkrétnych materiálov. Zatiaľ som bol úspešný, dva materiály boli preradené do režimu verejne prístupných."
(sp)
Argumenty
Za
Automobilka Hyundai bude stavať továreň za miliardu dolárov aj v Alabame v USA. Je to prvá továreň tejto značky na americkom kontinente. Zmluva medzi automobilkou a štátom Alabama má 47 strán a podľa analytika Mareka Jakobyho z M.E.S.A. 10 je verejne prístupná. "Tam zrejme ani nepočítali s možnosťou, že by nezverejnením zmluvy mohli niečo získať," hovorí Jakoby.
Argumentácia ministra hospodárstva Pavla Ruska k zmene stanoviska firmy Hyundai/Kia, sa mu nezdá. Pri jej podpise prezident spoločnosti vyhlásil, že zverejnenie závisí od slovenskej strany. Rusko si myslí, že vtedy nemal vrcholný predstaviteľ spoločnosti dostatočné informácie a keby mal viac času poradiť sa, asi by sa tak nevyjadril. "Nemyslím si, že by sa prezident Kia preriekol a povedal takúto vetu bez rozmyslu," hovorí Jakoby.
Ak by Kórejčania naozaj nechceli zmluvu zverejniť, tak to Jakoby vysvetľuje tým, "že sa táto automobilka podobne ako iné firmy svojím správaním vždy prispôsobuje podmienkam v tej-ktorej krajine".
Proti
Nezverejňovanie zmlúv medzi obchodnými partnermi je prirodzené a táto zásada sa vyznáva aj v zahraničí. Tvrdí to šéf Katedry obchodného práva na bratislavskej Právnickej fakulte Pavol Kubíček. Ak má byť niečo predmetom zverejnenia, partneri to musia výslovne určiť priamo v zmluve. "Z hľadiska obchodných vzťahov zmluvy medzi obchodnými partnermi nie sú zásadne predmetom zverejňovania," povedal.
Kubíček pripúšťa, že si to odporuje so slobodným prístupom k informáciám, ale obchodná zmluva "nie je vecou, ktorá by mala byť predmetom verejného prístupu. Ani v zahraničí to nefunguje takýmto spôsobom". Prirovnal to k rozhodcovskému konaniu pri obchodných sporoch. To býva v protiklade k práci všeobecných súdov vždy neverejné.
Kubíček zdôraznil, že toto všetko platí, pokiaľ ide o súkromné peniaze. V okamihu, ak v zmluvnom vzťahu vystupujú peniaze zo štátneho rozpočtu, majú o nich občania vedieť. "Pokiaľ sú tam verejné prostriedky, tak o nich by mala verejnosť vedieť, akým spôsobom sa používajú," hovorí. (rp)
